Pokecík

 Mám kamošku, ktorá je sirota. Jej obľúbené kvety boli sirôtky, ale teraz má najradšej Ľaliu. Stále mi nechcela prezradiť NIEČO. A to NIEČO, ma hrozne kvárilo. Stále mala predo mnou nejaké tajomstvo! Ach, čo to môže byť? premýšľala som v duchu. Hm, odpovedal na moju otázku NIEKTO. To neviem, pokračoval, ale mohlo by to mať niečo spoločné so mnou. ,, Čo by s kým malo mať niečo spoločné?! " vykríkol ktosi. Vtom mi zaplo. Veď ten hlas musí byť živý! Počuli ho ostatní! Áno, hovoril hlas, počuli ma aj ostatní. A nemysli už na to tajomstvo, a rob niečo so svojim životom! To hovoríte komu, Bože? Vtom som si to uvedomila: prehovoril ku mne boh. Vedel mi prečítať myšlienky, ale nevedel mi pomôcť! ,, Dobre, nemusíš to tu vyhukovať!" ozval sa nejaký hlas. Vtom som si uvedomila aj toto. Rozrehotala som sa ako kôň: Nehovoril to Boh, ale celé to na mňa naskúšal môj brat! A nevedel čítať myšlienky, lebo som to celé hovorila nahlas!

                                                                              Zuzana Lukárová